V novembri 2021 zahájilo Národné lesnícke centrum v rámci spolupráce so značkou TETRAO podrobný fotomonitoring zameraný na získavanie detailných poznatkov zo života hlucháňa hôrneho v jeho prirodzenom areály. Záujmové územie sa nachádzalo v pohorí Nízke Tatry a je súčasťou jednej z jeho jadrových oblastí súčasného rozšírenia. V rámci cieleného monitoringu sme sa zamerali na zaznamenanie výskytu predátorov hlucháňa (najmä srstnatých) počas zimného obdobia (november až marec).
Monitorovanú lokalitu tvorila plocha o výmere 3 000 m2, ktorá bola podrobne sledovaná pomocou 4 fotopascí značky TETRAO Spromise S308. Fotopasce TETRAO plnili svoju úlohu veľmi dobre a aj napriek tvrdím zimným podmienkam (pokles teploty až k - 20˚C) boli v čase jarného sťahovania záznamov stále aktívne a bezproblémovo fungovali.
Fotopasce TETRAO Spromise S308 nasadené v rámci fotomonitoringu
Výsledky 5 mesačného fotomonitoringu ukázali zaujímavé skutočnosti. Fotopasce zaznamenali celkovo 3 druhy srstnatých predátorov. Boli to líška hrdzavá, kuna skalná a vlk dravý. Ako predátor s najvyššou frekvenciou výskytu sa ukázala líška, ktorej patrilo až 80 % všetkých záznamov predátorov. Líšky sa v biotope hlucháňa pohybovali veľmi pravidelne, pričom na svoje presuny preferovali lesné cesty. Druhým najčastejšie zaznamenaným predátorom bol vlk dravý, ktorému patrilo 12 % všetkých záznamov. Vlky boli zaznamenané ako jedince samotáre, alebo jedince vo svorke (až do 7 ks).
Posledný zaznamenaný srstnatý predátor, ktorým bola kuna skalná, mal v rámci získaných záznamov zastúpenie na úrovni 8 %. Nižší výsledok pri kunách mohol byť mierne ovplyvnený výberom miesta inštalácie fotopascí, keďže až 3 zo 4 zariadení boli situované na lesných cestách, alebo pracovných linkách, na ktorých sme predpokladali intenzívnejší pohyb predátorov. Ako ukázali prvotné výsledky monitoringu, kuny využívali na svoje presuny existujúce lesné cesty len minimálne a pohybovali sa predovšetkým naprieč lesnými porastami.
Prehľad výsledkov monitoringu srstnatých predátorov prezentujú nasledujúca tabuľka a graf.
| Predátor | Počet samostatných záznamov | Frekvencia výskytu (%) |
| Líška hrdzavá | 58 | 80 |
| Kuna skalná | 6 | 8 |
| Vlk dravý | 9 | 12 |
| Spolu | 73 | 100 |
Mimo uvedených predátorov bola zaznamenaná ešte sojka škriekavá, ktorá však môže škodiť hlucháňovi skôr v jarnom období formou zničenia znášky. Iné pernaté predátory fotomonitoring nezachytil a z ostatných vyskytujúcich sa druhov bol zaznamenaný len zajac poľný a jedince jelenej a srnčej zveri.
Pravidelne lovia v biotope hlucháňa aj vlky dravé
Na čo teda poukazujú uvedené výsledky? Frekvencia výskytu predátorov v sledovaných lokalitách s výskytom hlucháňa je značná a nedá sa porovnávať s úrovňou z dôb, kedy bola kožušina týchto šeliem vysoko cenená, čo priamo ovplyvňovalo výšku ich lovu (predovšetkým u kuny a líšky). Náročnosť lovu predátorov, akými sú líšky a kuny, preverí skutočnú šikovnosť nejedného poľovníka. Je na škodu veci, že o nádherné kožušiny týchto šeliem nie je v dnešnej dobe väčší záujem, aj keď ide v podstate o prírodné a ekologické produkty, na čo sa v dnešnej dobe berie veľký ohľad.
Pobytové znaky kún sú zaznamenávané veľmi pravidelne, čo svedčí o ich zvýšenej početnosti
Z pohľadu možností aktívnej ochrany hlucháňa hôrneho, môžeme v rámci súčasného nastavenia legislatívy naďalej zasahovať iba do početnosti líšok a kún, keďže lov vlka je momentálne obmedzený. Moderný poľovnícky manažment by mal túto možnosť jednoznačne využiť a aktívnym prístupom k lovu predátorov v biotope hlucháňa dokázať, že cielený poľovnícky manažment je efektívny nástroj aktívnej ochrany prírody. Aj preto by sa užívatelia poľovných revírov s výskytom hlucháňa mali prinavracať k intenzívnejšej kontrole predátorov, pri ktorých to legislatíva stále umožňuje. Pre aktívnu podporu ohrozeného hlucháňa by to bol určite správny krok, ktorý sa stále využíva vo viacerých krajinách, kde sú populácie hlucháňa aj v dnešnej modernej dobe oveľa početnejšie (Rumunsko, Švédsko, Fínsko, Rusko a pod.)
Ohrozený hlucháň hôrny je pod nadmerným tlakom predátorov
Motivácia poľovníkov k znižovaniu denzity (hustoty) predátorov by nemusela prichádzať len z iniciatívy jednotlivých užívateľov poľovných revírov, ale tento prístup by mohol byť podporovaný aj zo strany samotnej ochrany prírody. Prípadné finančné zdroje vyčlenené na stimulovanie zvýšeného lovu niektorých predátorov by boli z pohľadu ochrany hlucháňa veľmi účelne vynaložené investície. Aj preto ostáva veriť, že tak ako poľovnícky manažment, tak aj kroky ochrany prírody budú čoraz viac nadobúdať črty funkčných nástrojov pre udržateľný manažment krajiny okolo nás.
Autor blogu: Národné Lesnícke Centrum