Nórske nože Helle patria k ikonám lovcov aj milovníkov bushcraftu. Už od 30. rokov sa ručne vyrábajú z prírodných materiálov – s dôrazom na životnosť, brilantnú ostrosť a pekný vzhľad. Po skúsenostiach s rozmernejšími modelmi sa mi ro ruky dostal aj najmenší pevný nôž z Holmedalu: Helle Mândra.
Po prvej svetovej vojne vyrazili stovky Nórov na skúsenosti do USA a nechýbal medzi nimi ani podnikavý Steinar Helle, ktorý sa však koncom 20. rokov vrátil do rodného Holmedalu. Vážil si rozhľad, ktorý v zámorí získal, lenže uprostred ruchu veľkomiest sa mu zacnelo po pokoji západného Nórska. Priviezol si poznanie, že človek s dobrými nápadmi sa uplatní kdekoľvek a škandinávska divočina nemala byť výnimkou. Zatiaľ čo premýšľal o obchodných príležitostiach, jeho brat Sigmund trávil čas v otcovej kováčskej dielni. Čoskoro si vypestoval vášeň pre prácu s vyhňou a vydal sa zoznámiť s metalurgickými postupmi do železiarní.
Rodinný podnik
Životné cesty bratov sa nakoniec znova zišli a z ich rozpráv vzišla myšlienka stvoriť ostrý nástroj, ktorý by pomáhal Nórom zvládať každodenné situácie. Keď sa Helleovci poobzerali po nožoch holmedalských farmárov, zistili, že za moc nestoja. A uvedomovali si aj symbolický význam čepele: mnoho mužov vlastnilo navyše drobný ozdobný nožík, ktorý počas nedelí – zastrčený za opaskom – tvoril módny doplnok pri návšteve kostola. Kúpa dvoch čepelí bola však finančne náročná, a tak sa Helleovci rozhodli vymyslieť jediný univerzálny nástroj. Mal byť dostatočne robustný a odolný, aby zastal prácu v lese či na poli, ale zároveň ľúbivý a umelecky spracovaný, aby ho Nóri mohli nosiť pri formálnych príležitostiach.
Z týchto koreňov sa v roku 1932 začala formovať značka Helle, ktorá si vytkla za cieľ zbúrať mýtus, že funkčný nôž nemôže byť potechou pre oko. Začiatky boli ťažké - už preto, že si Sigmund a Steinar položili latku vysoko a odmietali polovičatú prácu. Na rodinnej farme, kde dielňa vyrástla, nebola zavedená elektrina a bratia museli na pohon strojov využívať dažďovú vodu. Produkcia tak bola závislá na rozmaroch počasia a akonáhle začalo pršať, Helleovci museli všetkého nechať a ihneď sa postaviť k pilám a brúskam.
Zatiaľ čo Sigmund dával nástrojom formu a tvar, o dostatok objednávok sa staral scestovaný Steinar. Najprv sa snažil hlavne získať peniaze na prevádzku s čo najmenšími nákladmi. Do legiend vstúpila jeho cesta zo západného pobrežia do Osla, ktorá merala 565 km a viedla cez nehostinné hory. Steinar ju absolvoval na bicykli s batohom plným nožov, ktoré v metropole predal, a potom šliapal späť. V 40. rokoch sa značke konečne podarilo preniknúť na medzinárodné trhy, čo sa prejavilo aj na samotných čepeliach v podobe anglického nápisu "made in Norway." Keď sa Sigmunda pýtali, prečo nezvolil materčinu, odvetil: "Nechceme predstavovať Holmedal svetu, ale svet Holmedalu."
Spolupráca s legendou
Dnes sa o chod fabriky stará už tretia generácia a stále sa snaží spájať tradičné remeselné umenie s modernými trendmi. Vsádza na prírodné materiály, ktoré robotníci ručne obrábajú – s niektorými inováciami na zvýšenie životnosti. Výsledkom sú lovecké, outdoorové aj ďalšie nože, ktoré definovali nový štandard kvality škandinávskych čepelí.
Niektoré modely si holmedalskí vymýšľajú sami, na dizajne iných sa podieľajú renomovaní návrhári. Čestné miesto medzi nimi zaujíma Mândra – najmenší pevný model, ktorý pri páse nosia aj mnohí zamestnanci Helle. Pri zrode kompaktného nástroja stál kanadský survivalista Les Stroud: inštruktor kurzov prežitia, sprievodca expedícií a protagonista televíznej série Survivorman v jednej osobe. Pre nožík zvolil príznačný názov: Mândra vznikla pre Stroudov pobyt v divočine Južných Karpát a jej meno znamená v rumunčine "hrdý."
Už samotné balenie tejto limitky na vás urobí dojem. Dodáva sa totiž v ľúbivom tubuse z recyklovaného kartónu, v ktorom nájdete aj kožený remienok na zavesenie na krk či batoh, látkovú handričku s logom (slúži ako podložka alebo na sušenie čepele), hnedé kožené puzdro zapínané cvokom a brožúrku na údržbu so záručným listom. Vizuálny dojem sprevádza aj príjemná vôňa.
Stroud prispôsobil svoj nôž primárne na dlhý pobyt v nehostinnom prostredí. V takých podmienkach potrebujete šetriť každý gram aj centimeter, avšak zároveň vaše vybavenie nesmie byť subtílne ani krehké. Mândra váži iba 70 g (s puzdrom 104 g), takže je ľahší ako hociktorý zatvárací nôž. Pritom ponúka najodolnejšiu konštrukciu typu full tang, kedy oceľ prechádza celou dĺžkou nástroja a črienky sa k stopke skrutkujú z bokov. Tým sa vymyká väčšine modelov Helle založených na klasickej nórskej konštrukcii stick tang, pri ktorej rukoväť pozostáva z jedného kusu a oceľový tŕň má podobu tyčky vlepenej do dreva.
Malý ale robustný
Vďaka tomuto usporiadaniu vydrží nožík aj náročnejšie úkony od porciovania úlovku po prípravu dreva bez toho, aby sa čepeľ mohla vykývať. Nóri jej dali do vienka dĺžku 69 mm a vyrábajú ju z trojvrstvového sendvičového nerezu, ktorý v 60. rokoch pre značku Helle vyvinuli jej vlastní kováči. Tvrdšia oceľ sa umiestňuje medzi dve mäkšie vrstvy, takže výsledok kombinuje výhody oboch kovov: Pokiaľ v tvrdšom jadre vznikne trhlinka daná vyššou krehkosťou, mäkšie okolie bráni jej šíreniu na povrch čepele. Pri kudle pre dlhý pobyt mimo civilizácie má tento materiál bohužiaľ aj nevýhodu: Chrbát čepele možno len ťažko použiť v úlohe škrkátka pri zakladaní ohňa kresadlom, pretože vonkajšia vrstva je na tento účel mäkká až príliš.
Podobne ako väčšina nožov Helle sa aj Mândra môže pochváliť scandi výbrusom, ktorý sa vyznačuje jediným uhlom a čepeľ teda nemá fazetu. Nóri odporúčajú užívať na brúsenie ploché kamene alebo brúsku, pričom veľkosť zrna je potrebné prispôsobiť úrovni opotrebovania. Tiež črienky pozostávajú z materiálu typického pre škandinávske nože: breza kučeravá. Holmedalskí si ju obľúbili preto, že jej drevo vytvára neopakovateľné farebné vzory, ktoré robia každý nôž unikátnym. Genetická rozmanitosť dreviny však pre robotníkov znamená náročnejšiu prácu – s jednotlivými šaržami dreva musia pracovať odlišne. Materiál voňajúci živicou sa 12 mesiacov skladuje v chladiarni, kde vysychá. Akonáhle dosiahne požadovane nízku úroveň vlhkosti, narežú ho Nóri na kusy, ktoré čaká ďalšia fáza sušenia.
Po vytvarovaní sa rukoväte na niekoľko dní ponoria do ľanového oleja a drevo ním kompletne nasiakne. Nakoniec sa jeho zvyšky odstránia v omielacom bubne a majster spojí rukoväť s čepeľou. Nasleduje ručné brúsenie a leštenie do finálneho tvaru a saténového lesku. Cieľom detailného spracovania je umožniť nožom - slovami vnuka zakladateľov Svena-Erika - "dôstojne starnúť." Aj preto sú zakázané syntetické látky na stabilizáciu dreva: K slovu prichádza výhradne olej či vosk.
Na drevo aj úlovok
Pri zoznamovaní s Mândrou vám nemôže uniknúť precíznosť ručného spracovania. Črienky sú k stopke zlícované s milimetrovou presnosťou – keď po spoji prejdete prstom, prechod medzi materiálmi ani nespoznáte. Vysoká čepeľ sa môže pochváliť zrkadlovým leskom a je ostrá ako britva. Ani na puzdre som nenašiel vadu – jeho vrstvy v Holmedale starostlivo zlepili a spojenie poistili dvoma radmi stehov. Vnútri sa nachádza ochranná vložka proti prerezaniu, zaisťovací pásik drží čepeľ v puzdre pevne a cvok s nápisom Helle má páčivú patinu. Úvodné rande teda vyzeralo na lásku na prvý pohľad. Dokázala sa však zmeniť aj na dlhodobý vzťah?
Pomocou oka som si Mândru zavesil na opasok – je dostatočne veľké, aby ste ním prestrčili takmer ktorýkoľvek typ so šírkou do 4,5 cm, hoci na horizontálne nosenie musíte zabudnúť. To ale príliš nevadí, pretože vďaka krátkej čepeli nôž neprekáža ani pri chôdzi do kopca alebo v náročnejšom teréne – na rozdiel od väčšiny mohutnejších modelov, s ktorými sa napríklad horšie sadá na zadok alebo kľaká. Daňou za kompaktnosť Mândry je dĺžka rukoväte iba 80 mm, čo trochu sťažuje úchop. Premyslený tvar črienok s ľahko prehnutou spodnou časťou a rozšíreným koncom tento hendikep našťastie vyvažuje. Bez väčšej únavy alebo otlakov som tak s nožom mohol naškriabať hoblinky z borovice na podpaľovanie alebo zašpicatiť kolíky z polienok s rôznym priemerom – a to napriek tomu, že som pracoval bez rukavíc. Ostrie sa do materiálu zahryzne hladne a po krátkom hľadaní ideálneho rytmu nebol problém presne dávkovať silu – pri počiatočnej hrubej práci som vsadil skôr na koreň čepele, pri jemnejšom dokončovaní na partie pri hrote.
Zamrzelo ma snáď len to, že už prvý deň sa na lesklej čepeli objavili nevzhľadné škrabance, ktoré sa nedali rozleštiť. Ide však iba o estetickú záležitosť bez vplyvu na funkčnosť a Les Stroud koncipoval Mândru hlavne ako pracovný nástroj do nepohody, takže nejde o väčší problém. K výhodám hladkej čepele naopak radím fakt, že sa aj po porciovaní surového mäsa ľahko čistí.
Záverečný verdikt
Nórsky šikovný pomocník sa dá nosiť na opasku aj do mesta, kde spoľahlivo nahradí zatvárací EDC nôž. Vzhľadom k rozmerom ho totiž zakryjete voľnejším tričkom alebo mikinou a nikto nevie, že máte pri sebe pevnú čepeľ. Sám som výrobok Helle niekoľkokrát použil v kancelárii pri otváraní balíkov a scandi výbrus nemal problém s trojvrstvovou lepenkou ani hliníkovým vreckom. Mândra na mňa zapôsobila hlavne spojením kompaktnosti, praktickosti, atraktívneho vzhľadu a univerzálnosti. Poradí si s väčšinou každodenných úkonov pri táborení, treku, bushcrafte či love – a verím, že v núdzi by ste s ňou pokojne rozrobili celého diviaka. A čo viac: Vďaka krátkej čepeli ju môžete legálne nosiť aj v krajinách, ktoré rozmerné kudle dovoľujú.
Autor blogu: Miroslav Mašek
Nôž Helle Mandra a mnoho iných modelov nájdete tu: Nože Helle