V októbrovom PaR vyšiel zaujímavý článok Pavla Lenka o jesennom toku našich lesných kúr. Radi by sme naň nadviazali našimi poznatkami. Národné lesnícke centrum s partnermi v rámci svojich aktivít (monitoringy na záujmových územiach, projekt IP LIFE Natura 2000) realizuje s technickou podporou značky TETRAO aj celoročný fotomonitoring biotopov hlucháňa. Štandardne sa hlucháne po skončení jarného toku objavujú na tokaniskách skôr sporadicky. Kohúty začnú využívať oveľa väčšie územie ako v jarnom období a hluchánice sa premiestnia na viac či menej vzdialené hniezdiská, kde sa venujú výchove prírastku. Niektoré jedince však môžu areál tokaniska využívať celoročne. Na trvale monitorovanom tokanisku bol napríklad v tomto roku hlucháň prvýkrát po zime (cez ktorú sme nemali ani jeden záznam) zaznamenaný až 21. februára, ako si na zemi zbiera napadané vetvičky smreka. V posledných rokoch pozorujeme určité anomálie aj v termínoch začiatku a ukončenia jarného tokania.
Prítomnosť sliepky pri jesennom toku hlucháňa
Štandardne sa na tokaniskách objavovali prvé kohúty koncom marca (niekedy už začiatkom). K nim sa v prvej polovici apríla pridávali sliepky. Koniec toku nastával i vo vyšších polohách okolo 15. mája. Náš celoročný monitoring však zaznamenal napríklad tokajúceho kohúta a dve sliepky 22. marca, a, naopak, tokajúceho hlucháňa ešte 28. mája. Niekedy tieto posuny spôsobuje charakter počasia v období toku, snehové podmienky, nadmorská výška či rýchly alebo neskorý nástup jari. Ak nepravý jesenný tok prebieha, je menej intenzívny ako ten jarný a často ho môžeme postrehnúť aj v neskorších ranných hodinách, prípadne až na poludnie. Fotopasce nainštalované v teréne zachytili v tejto sezóne jesenný tok prvýkrát 10. septembra. Zaujímavé na tomto zázname bolo, že kohút, ktorý tokal na zemi, mal pri sebe sliepku. Dňa 21. septembra tokajúceho hlucháňa s doširoka rozprestreným chvostom zaznamenala fotopasca opäť, ale tentokrát bez sliepky. Ďalší záznam tokania hlucháňa za prítomnosti sliepky bol vyhotovený 26. septembra, keď hlucháň dokonca sliepku intenzívne naháňal z rozprestretými krídlami. Opakovaná prítomnosť sliepky v blízkosti hlucháňa počas jesenného toku nie je pre tento druh úplne typická a kohúty zvyknú tokať najčastejšie bez prítomnosti sliepok.
Hlucháň s roztiahnutým vejárom a našuchoreným krkom 26. novembra
Môže to byť náhoda, prípadne dôsledok zníženého počtu sliepok, ktorý pozorujeme na viacerých lokalitách. Ak niekde ostane posledná sliepka, môže sa k tokajúcemu hlucháňovi pridať ako k zástupcovi svojho druhu, keďže inú spoločnosť v rámci konkrétnej lokality nenachádza. Zaujímavý bol tiež záznam hlucháňa, ktorý sa s našuchoreným krkom a roztiahnutým chvostom prechádzal po tokanisku ešte 26.novembra. Bol však ticho. Nevydával tradičné zvuky fáz hluchánieho tokania, takže pravdepodobne už nešlo o prejavy jesenného toku. Byť svedkom nepravého toku je nevšedný zážitok. Keď sa pohybujete v jesennom období v lokalitách hlucháňa, pozorne vnímajte prírodu okolo, možno sa to pošťastí aj vám.
Autor blogu: Ing. Jozef Bučko, PhD., Národné lesnícke centrum, Ing. Tibor Pataky, CSc., Technická univerzita Zvolen