Ochrana a manažment populácií voľne žijúcich živočíchov musí byť založená na spoľahlivých údajoch reflektujúcich reálny stav populácií druhov. Metódy mapovania, monitoringu a vyhodnocovania údajov sa menia a musia reflektovať aktuálny technologický pokrok, výskum a vývoj.
Na tento výskum bol použitý model termovízie TETRAO BUBO H-35
Používanie tradičných techník zberu výskytových dát voľne žijúcich živočíchov založených na individuálnom bioakustickom a vizuálnom monitoringu je často ovplyvnené lokálnymi poveternostnými podmienkami, prírodnými pomermi a skúsenosťami pozorovateľa, čo do výsledkov vnáša značnú subjektivitu a spôsobuje výrazné odchýlky od skutočného stavu a tým aj neefektívne využívanie finančných prostriedkov. Nesprávna alebo nespoľahlivá metodika môže viesť k viacerým potenciálne škodlivým dôsledkom monitoringu. Ak pri prieskumoch prehliadneme jedince chránených druhov, nebudeme mať k dispozícii dostatočné údaje, ktoré by uľahčili navrhovanie vhodných manažmentových opatrení a ďalší monitoring. Takéto chyby stoja nemalé finančné prostriedky a môžu zásadne ovplyvniť výskyt druhu v území. Na druhej strane, ak sú údaje zbierané modernými technológiami a postupmi, zvyšuje sa presnosť, výpovedná hodnota zozbieraných údajov a tým aj efektívnosť investovaných finančných prostriedkov. Implementácia nových technológií do prieskumu a monitoringu populácií živočíchov znižuje mieru subjektivity pozorovateľa a správnym štatistickým spracovaním údajov umožňuje získať výsledky reflektujúce reálny stav skúmanej populácie. K aktuálnym metódam bioakustického monitoringu použitím autonómnych nahrávacích zariadení, molekulárnych analýz, vizuálneho zaznamenávania nočnými videniami, fotopascami, sa v súčasnosti pridáva aj využitie termovizuálnych zariadení.
Termovízne zobrazovacie kamery používajú na vytvorenie obrazu namiesto viditeľného svetla vyžarované teplo (infračervené žiarenie). Keďže termokamery vyžadujú tepelný, ale nie vizuálny kontrast, poskytujú presné videnie aj pri maskovaní alebo v tme, kedy je normálny zrak nepoužiteľný. Termovízne zobrazovacie techniky na štúdium voľne žijúcich živočíchov boli prvýkrát testované koncom 60. rokov 20. storočia na jeleňoch bielochvostých (Odocoileus virginianus) a potom sa začali používať na zisťovanie, prieskum alebo rôznych cicavcov, vtákov a bezstavovcov. Doteraz boli najmenšie cicavce, ktoré boli systematicky skúmali pomocou termovízie, sú srnčatá kopytníkov, dospelé zajace (Lepus europaeus), dospelé králiky (Oryctolagus cuniculus) a ježkov (Erinaceus europaeus). Použitím termovíznych zariadení na dronoch sa nepriaznivý vplyv vegetácie na detekciu živočícha značne eliminuje. Termovízia môže zvýšiť úroveň detekcie, ktorá môže ušetriť peniaze na projektoch viacerými rôznymi spôsobmi. Napríklad pri správnom nastavení termovízneho zariadenia je často možné pokryť väčšie plochy, s väčšou presnosťou ako pri realizácii individuálneho terénneho prieskumu viacerými mapovateľmi. To znamená, že sa znižuje počet mapovateľov na jeden prieskum, čím sa znižujú náklady na projekt spojené s prácou, cestovaním a ubytovaním (ak je to vhodné). Ďalšou výhodou je presnosť, ktorú môže termovízia ponúknuť. Minimalizácia falošne pozitívnych a falošne negatívnych záznamov spojených s používaním tradičných vizuálnych metód môže zabrániť neskorším finančným stratám a nesprávnym manažmentovým rozhodnutiam. To môže zahŕňať predchádzanie zbytočným nákladom na zmiernenie nepriaznivého stavu monitorovaných populácií. Využitie termovízie nachádza uplatnenie pri mapovaní výskytu kritických druhov a v kombinácii s molekulárnymi metódami.
Ak mapovatelia používajú nejednotné metódy, nie je možné porovnať a vyhodnotiť zozbierané údaje. S cieľom vyriešiť tento problém je potrebné prijať jednotné postupy pre využitie termovízie pri prieskume voľne žijúcich živočíchov. To umožní, aby sa termovízne prieskumy voľne žijúcich živočíchov spracovávali a vyhodnocovali jednotne.
Ekológovia ešte len začínajú využívať termovíznu technológiu a je možné očakávať, že v blízkej dobe sa stane štandardnou metódou výskumu teplokrvných živočíchov. Ak túto technológiu vhodne použijú prieskumníci s potrebnými zručnosťami, znalosťami o biológii druhu a vybavením, budeme svedkami zberu údajov výnimočnej kvality, ktoré môžu byť dobrým podkladom pre efektívny poľovnícky aj ochranársky manažment populácií.
V našom prípade sme termovíziu otestovali pri monitoringu hlucháňa hôrneho a sysľa pasienkového s prekvapivo dobrými výsledkami. Pri tradičnom bioakustickom monitoringu hlucháňa na tokaniskách sme prezenciu jedincov na mapovanej lokalite podhodnocovali o 50 % v porovnaní s prieskumom termovíziou. Termovízia dokázala spoľahlivo detekovať jedincov hlucháňa sediacich na strome alebo na zemi na vzdialenosť viac ako 100 metrov. Pri sysľovi bola detekcia jedincov použitím termovízie rovnako spoľahlivá ako pri vyhľadávaní obývaných nôr, ale čas potrebný na preskúmanie záujmovej lokality sa zredukoval o 80%, čím sa značne šetrili finančné náklady na mapovateľov.
Využitie moderných technológií vyvíjaných predovšetkým pre vojenské účely si postupne nachádza svoje uplatnenie aj vo výskume, monitoringu a manažmente populácií voľne žijúcich teplokrvných živočíchov. V našich pokusoch sme testovali spoľahlivé termovízne zariadenie značky TETRAO BUBO H-35, ktoré nám poskytla spoločnosť IBO, s.r.o. za čo im patrí veľká vďaka.
Autor: Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene, Ing. Peter Klinga, PhD.